„Matka Slova”

zmenila ma púť do kibeho


Beriem si ťa so sebou, Mária!
Christine du Coudray Wieheová

Kibeho ležiace na juhu Rwandy je malá obec, v ktorej sa pred 33 rokmi trom žiačkam zjavila Panna Mária. Neskôr, v roku 1994, obyvatelia dediny prežili tragické chvíle počas občianskej vojny. Od roku 2003 sem prichádzajú davy pútnikov nielen z celej krajiny, ale aj z Konga, Burundi, Ugandy a tiež z USA, Írska, Nemecka a Španielska.

Dňa 28. novembra 2007 na ukončenie jubilejného roku sa vo svätyni zhromaždil nespočetný zástup veriacich – 50- až 60-tisíc a možno aj viac… Svätej omši predsedal delegát Svätého Otca kardinál Ivan Dias, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, a spolu s ním koncelebrovalo 13 biskupov a 408 kňazov. Kardinál vo svojej homílii pripomenul tri prosby Panny Márie, ktoré vyriekla počas zjavení: obrátenie sŕdc, neustála a úprimná modlitba a prijatie spásonosného utrpenia.

Obdiv si zasluhuje rozhodnosť ľudí, ktorí bez ohľadu na ťažkosti putovali mnoho dní, aby prosili o útechu tú, ktorá ich očakávala. Už deň pred slávnosťou pútnici zapĺňali miesta na námestí pred svätyňou a na okolitých pahorkoch. Skromný odev ich len slabo chránil pred prenikavým chladom, typickým pre obdobie dažďov a horské podnebie. Napriek únave, zime a nedostatku sociálnych zariadení sa pri mariánskej svätyni v Kibehu do tretej hodiny nadránom vytváral rad penitentov, ktorí čakali na sviatosť zmierenia. Tento obrovský farebný zástup pútnikov tvorili hlavne ľudia chudobní a anonymní v očiach sveta. Tu je však každý z nich čestným hosťom Matky Božej z Kibeha. Je dobré, že svätyňa má už k dispozícii prívod vody na zabezpečenie najnevyhnutnejších potrieb každého pútnika. Bude potrebné vybudovať ešte miestnosti pre pútnikov, aby sa mohli chrániť pred chladom a dažďom. Pútnici, ktorí našli kúsok miesta na mokrej tráve, mohli si trochu odpočinúť. Najprv však, podľa miestneho zvyku, písali (alebo niekomu diktovali) list Bolestnej Panne Márii. Zozbierali sa tisícky dojímavých listov s prosbami a poďakovaniami.

Cesta zmierenia
Niekoľko ľudí sa chcelo podeliť so svojimi zážitkami. Šesťdesiatštyriročný Thomas prosil Pannu Máriu o milosť pokory, aby mohol odpustiť, aby netúžil po pomste a nastúpil na cestu zmierenia. V liste Panne Márii napísal: „Cítil som prítomnosť najsvätejšej Panny Márie. Nebolo reči o jedle či spánku. Našu dlhú pešiu púť, únavu a hlad sme obetovali Panne. Veľmi ma dojala homília, ktorú predniesol kardinál. Bol som pohnutý, keď povedal, že sme do svojich sŕdc ešte neprijali posolstvo Panny Márie, že sme sa ešte neobrátili. Cítil som sa pre to zle. Každý z nás sa stretáva s nenávisťou a zatvrdnutosťou sŕdc v každodennom živote. Počas premenenia sme všetci pozdvihli zrak k nebu: Božia Matka, vidíme ťa (niektorí hovoria, že ju videli so Synom v náručí) a túžime uviesť do svojich životov tvoje posolstvo pokoja.“

Candide je vdova. Počas púte dostala mnohé milostí. O svojej premene rozpráva takto: „Bola som veľmi žiarlivá a cítila som, že mám zatvrdnuté srdce. Rozhodla som sa ísť do Kibeha a oslobodiť sa od tohto súženia. A tak sa aj stalo, moja modlitba bola vypočutá. Adoptovala som si dieťa, ktoré ochorelo na AIDS. Nemala som prostriedky na synovu liečbu a bála som sa, že ak sa neuzdraví, prestanem Bohu dôverovať. Zomrel za štyridsaťosem hodín na zápal mozgových blán. Mal 28 rokov. Netrpel a moja viera zostala neochvejná. Zasiahli ma slová kardinála o obrátení a rozhodla som sa vyspovedať sa. Ak ľudia zostávajú v kostole na modlitbu posvätného ruženca, je to etapa obrátenia. Niektorí sem prichádzajú možno kvôli zázrakom, ale nevracajú sa takí istí.“ V nadväznosti na Candidinu myšlienku dodajme, čo kardinál Dias zdôraznil vo svojej homílii: „Tak ako mladý Dávid s pomocou kamienka a praku premohol obrovského Goliáša ozbrojeného mečom, kopijou a oštepom (1 Sam 17, 4 – 51), podobne malými zrnkami ruženca dokážeme prekonať prekážky, odraziť útoky satana a trpezlivo niesť svoj každodenný kríž.“

Zmenila ma púť do Kibeha
Pripomeňme si ešte správu 29-ročného Théogena, ktorý prišiel na stretnutie prvýkrát: „Študujem ekonómiu a manažment. Onedlho mám skúšku, ale musel som prísť do Kibeha. Z posolstva kardinála si uchovávam v pamäti slová o obrátení a neustálej modlitbe. Spolu s inými som uvidel zázrak v podobe slnka, ktoré nadobudlo tvar Eucharistie a jeho lúče neoslepovali. Odcestoval som do Kibeha prosiť o silu, aby som dokázal byť dobrým katolíkom. Narodil som sa v protestantskej rodine. Môj otec je adventista a bratia a sestry sú v letničnom hnutí. Naliehajú, aby som sa vzdal katolicizmu a hľadal Ducha Svätého u nich, teda v Letničnom hnutí. Hovoria mi, že naša Cirkev je pre starcov. Bál som sa pri nich prežehnať sa, ale od púte do Kibeha s tým už nemám problém. Napriek tomu, že vyučujem náboženstvo na základnej škole a robím to veľmi rád, rodičia mi bránia odovzdávať vieru deťom mojich súrodencov. Môj otec sa narodil v katolíckej rodine, po vojne však zmenil vieru, podobne aj moji súrodenci. V druhom ročníku na strednej škole môj straší brat, ktorý mi platil školné, chcel, aby som sa obrátil. Sľúbil som mu, že nad tým pouvažujem, nič som však nezmenil. Už som nemohol zmeniť. Od roku 2004 už nehľadám inú cirkev. Keď čítam evanjelium, mám jasný dôkaz – Katolícka cirkev bola založená na apoštoloch, ktorí prostredníctvom svojich nástupcov riadia Kristovu Cirkev.“

Zhromaždení počas týchto slávení napriek provizórnym podmienkam zakúsili množstvo duchovných zážitkov a preukázali veľkodušnosť pri príprave chrámu na liturgiu a poskytovaní bratskej pomoci núdznym. Keď sa vracali domov, určite si v duchu opakovali: Beriem si ťa so sebou, Mária. Kiežby katolíci z celého sveta poslúchli naliehavú výzvu Božej Matky, ktorá už neraz – na ulici Bac, v La Salette či vo Fatime – pripomínala, aby sme sa v hĺboke srdca obrátili. Dnes znie posolstvo z Kibeha rovnako silno.