„Matka Slova”

PEŠI DO KIBEHO


Peši do africkej svätyne
Pavol Sierny SAC

Peter Chomicki, 35-ročný obyvateľ Varšavy, podnikateľ. Po prečítaní knihy o zjaveniach Panny Márie v Kibehu pocítil duchovné pozvanie, aby sa vydal na púť do Afriky, ktoré rozlíšil a premodlil. Po jedenástich mesiacoch pešej púte prešiel 6200 kilometrov, tri kontinenty a štrnásť štátov a došiel do svojho cieľa, do Kibeha – jediného Cirkvou uznaného miesta zjavení Panny Márie v Afrike. Na mieste sa stretol s vizionárkou Natáliou Mukamazimpakaovou. Dnes, kde len môže, hovorí o posolstve z Kibeha.

Začnime osobnou otázkou: Ako vyzerá váš vzťah k Panne Márii dnes? Kým je pre vás Božia Matka?
Dnes je môj vzťah k Panne Márii veľmi hlboký, čo je ovocím púte. Božia Matka je pre mňa mojou Matkou, Matkou Cirkvi, Matkou môjho Pána, Ježiša Krista. Je mojou sprievodkyňou a učiteľkou viery. Učí ma, ako žiť v Kristovi a uskutočňovať jeho vôľu. Ona ma vedie k Ježišovi a každý deň mi pomáha.

Čo sa udialo v živote podnikateľa z Varšavy, že sa vydal na púť do Kibeha? Prečo tak ďaleko a peši?
Rozhodnutie vykonať si takúto púť práve do Kibeha spôsobilo pozvanie Panny Márie. Pred pätnástimi rokmi som žil ďaleko od Boha. Iba občas som chodil do kostola, keď som sa zúčastňoval na rodinných slávnostiach, sviatkoch, nebolo však v tom nič hlbšie. Preto tieto roky považujem ako čas žitý „bez Boha“. V roku 2009, keď na trhu vládla kríza, mal som isté finančné ťažkosti. Keďže som nevedel, ako sa čo najrýchlejšie dostať k takým veľkým finančným prostriedkom, rozhodol som sa ísť na Jasnú Horu do Čenstochovej a poprosiť o pomoc Pannu Máriu. Po pätnástich rokoch odlúčenia od Cirkvi som si spomenul, že je Božou Matkou. Veľmi rýchlo, počas mesiaca, som od nej dostal odpoveď. Odpoveďou boli prostriedky, o ktoré som ju prosil, a išlo o dosť značnú sumu. V mojom živote došlo k zmene. Zakúsil som, že Panna Mária je a že pomáha. Tak som sa vrátil späť do Cirkvi. Začal som chodiť na sväté omše, pravidelne sa spovedať, nový bol môj prístup k Bohu.

V roku 2010, bolo to presne 2. mája, som sa prvýkrát stretol s posolstvami Panny Márie z Medžugoria. Cítil som, že je v nich pre mňa nejaké usmernenie. Po celý svoj život som v srdci prežíval obrovské prázdno. Snažil som sa ho zaplniť kariérou, prácou, úspechmi, peniazmi, cestami, ale kdesi v hĺbke mi stále niečo chýbalo. Pri čítaní posolstiev som cítil, že Panna Mária zapĺňa to prázdno. Po niekoľkých mesiacoch som sa dostal do mariánskej svätyne v Gietrzwalde. Len tak náhodou som si vtedy kúpil knihu o zjaveniach Panny Márie v Kibehu a pocítil som vo svojom srdci pozvanie, aby som sa ta vydal na púť. Prečítal som si ju v priebehu jedného večera a vnímal som, že to miesto musím navštíviť. Najprv som mal v pláne, že poletím lietadlom, ale už po návrate domov, po dvoch týždňoch, mi prišlo na um vydať sa ta peši. Púťou som chcel začať nový život, zanechať život biznismena, ktorý bol pre mňa skvelou cestou k úspechu a životnej sebarealizácii.

Bola pre vás táto púť viac zmeraním síl, snahou dokázať si niečo, alebo skôr duchovným zážitkom?
Roky som si dokazoval, že som najlepší. Bola to však jednoducho pýcha. Púť bola pre mňa odovzdaním sa do Božej vôle. Bolo to pozvanie Panny Márie, veľmi osobné pozvanie, aby som putoval peši a tak ďaleko. Malo to byť spojené s ťažkosťami, obetou, ale predovšetkým s dôverou. Dôvera Ježišovi a odovzdanosť Panne Márii boli zárukou k uskutočneniu cieľa a realizácie Božej vôle. Mária ma týmto spôsobom pozvala na cestu obrátenia a zmeny môjho života. Počas púte som sa vnútorne zmenil. Teraz žijem nový život v Kristovi a Márii. Dnes sa odovzdávam do Božej vôle a chcem zrealizovať oneskorené Božie plány.

Ako vyzerala púť po praktickej stránke? Kde ste nocovali, čo ste jedli, odkiaľ ste mali peniaze na takúto výpravu?
Púť bola dôverovaním Pánu Bohu. Mnoho som mal naplánovaného, ale koniec koncov všetko bolo skúškou dôvery Ježišovi. Dnes to môžem povedať. Vydal som sa na cestu fyzicky nepripravený a s malým rozpočtom. Mal som sotva 30 % všetkých financií. Bol som však výborne pripravený po duchovnej stránke. To bola moja sila. Čo sa týka nocľahov, v Poľsku som nocoval vo farnostiach, v Európe som využíval pohostinnosť kňazov a misionárov. Kde takáto možnosť nebola, nocoval som v penziónoch a hoteloch. Tam som tiež dostával stravu. V Afrike som väčšinou býval v hotelíkoch. Jedine v Rwande som našiel veľkú podporu u misionárov, najmä pallotínov.

Púť je spojená s ťažkosťami. Mali sta pokušenie rezignovať?
Nemal. Ani raz… Vedel som, že cieľom je Kibeho. Dva roky som to rozlišoval a dostával výrazné potvrdenie vydať sa na cestu. Bolo to natoľko silné, že keď som kráčal, vedel som, že táto púť je Božou vôľou. Bol som o tom presvedčený. Tak som na to pozeral. Robil som to pre Boha a na jeho slávu, tušiac, že je v tom pre mňa hoci ukrytý, ale hlboký zmysel. Nepochyboval som. Iba niekoľkokrát mi prišlo na um, či to čo robím, či je to skutočne pravda… Čo je veľmi podstatné, počas púte som vnímal a pozoroval veľkú starostlivosť Panny Márie o môj fyzický a duchovný stav, ako aj o organizačné záležitosti, a preto mi ani nenapadlo, aby som sa vzdal.

Ktoré z posolstiev Panny Márie z Kibeha považujete za najdôležitejšie?
Za najdôležitejšie považujem výzvu na obrátenie. Obrátenie je veľmi dôležitá chvíľa v našom živote. Je to situácia, keď dostávame nový život v Kristovi. Všeobecne všetky posolstvá, ktoré odovzdala Panna Mária v Kibehu, sa ma osobne týkali. Všetky – ako Desatoro – som nedodržiaval. Bola to pre mňa výzva. Myslím si, že všetky posolstvá sú veľmi dôležité a adresované každému z nás. Keď ich prijmeme do svojho srdca, náš život sa stane oveľa lepším, nadobudne inú kvalitu. Veľkou chybou je, ak prechádzame okolo nich ľahostajne. Sú varovaním, ale aj nádhernou katechézou. Počas púte som prenikavejšie uvažoval nad posolstvami Panny Márie z Kibeha a práve vtedy som pochopil, aké sú dôležité a dosiaľ tak málo známe. Bezpodmienečne ich treba ohlasovať!

Na mieste ste sa stretli s jednou z vizionárok – Natáliou Mukamazimpakaovou. Čo vám povedala? Odovzdala vám nejaké osobné posolstvo od Panny Márie?

Samotné stretnutie bolo pre mňa veľkou milosťou. Mohol som pozerať do očí osoby, ktorá hľadela do očí Panny Márie. Bol to úžasný duchovný zážitok. Mal som možnosť niekoľkokrát sa s ňou modliť. Natália mi neodovzdala nijaké osobné posolstvo. Kládol som jej mnohé otázky a ona jednoducho, ako Panna Mária, hovorila o utrpení, kríži a obrátení. Počúval som ju tak, akoby som v istom zmysle počúval Pannu Máriu. Keď som bol v kaplnke zjavení počas modlitby s Natáliou, dostal som milosť – pocítil som vnútornú horúčavu, teplo. Cítil som, že Panna Mária je na tejto modlitbe spolu s nami. Ale počas posvätného ruženca som sa začal modliť oveľa slobodnejšie. Bola to pre mňa lekcia priamo od Panny Márie, že ruženec treba meditovať, a nie mlieť… Ona spomalila túto modlitbu a pozvala ma ku kontemplácii jej tajomstiev.

Vizionárky videli počas zjavení Najsvätejšiu Pannu smutnú a plačúcu. Čo si o tom myslíte – smutná Božia Matka?
Keď dnes hľadím na Pannu Máriu, snažím sa predstaviť si, ako reaguje pri pohľade na všetky hriechy, ktorých sa často dopúšťame. Zvlášť na tie zo strany katolíkov. Panna Mária má určite dôvod na smútok. Často sa zjavovala ako plačúca. Podobne to bolo v Lurdoch i v La Salette. Myslím si, že treba prežiť isté utrpenie, aby sme pochopili, čo má Panna Mária na mysli. Týmto plačom zasiahla moje srdce. Nepotreboval som zázraky, práve plač prehovoril ku mne prvý raz. Pre mňa je to výzva niesť dobrú novinu, urobiť čo najviac, aby neplakala, aby tých sĺz bolo čoraz menej. Je to úloha pre nás všetkých.

Krátko po príchode do Kibeha ste na svojom blogu napísali: „Počas cesty, najmä počas putovania po Afrike, čoraz viac som chápal najmä to, prečo ma Panna Mária pozvala do Kibeha.“ Čo bolo to „viac“, čo ste pochopili?
Viac znamená to, čo mi ukázal Duch Svätý… Počas náročnosti spojenej s púťou, od Turecka až po Kibeho, som uvažoval nad hriechom v živote človeka. Kráčajúc som premýšľal a modlil sa. Postupne som pochopil, že každé moje utrpenie bolo následkom tých situácií, v ktorých som si k sebe nepripúšťal Boha. Absencia Boha v sebe, v našej rodine spôsobuje, že sa váľame, strácame sa v ťažkostiach…. Na vlastnom živote som mohol vidieť, že Panna Mária má pravdu, keď hovorí o následkoch našich hriechov. Ak je naša nábožnosť slabá, krehká a povrchná, privádza to k duchovnej smrti. Ako som prichádzal do Kibeha, mohol som vidieť a prežiť, čím je dôvera Ježišovi, zakúsiť nezvyčajnú starostlivosť Panny Márie a prítomnosť Krista. Došiel som unavený, ale šťastný a premenený. Na druhej strane však smutný… Skončilo sa niečo veľmi dôležité – skončila sa cesta. Cesta bola najvzácnejšia. Počas nej som stretol Ježiša. Cesta premieňa, učí hlbšej viere, dôvere, odvahe a pokore. Náš život je cestou. Po návrate do Poľska som počas troch mesiacov zažíval hlboké a podivuhodné spojenie s Ježišom. Vtedy som pochopil, že Panna Mária ma svojím pozvaním do Kibeha priviedla k Ježišovi.

Delíte sa s posolstvom z Kibeha pri každej príležitosti. Máte nejaké konkrétne projekty?
Pred štyrmi rokmi, v roku môjho obrátenia, sa zrodili dve evanjelizačné idey. Prvá je mariánske spoločenstvo mladých ľudí evanjelizujúce na internetovej sieti pod názvom „Holy Mary Team“. Druhým nápadom bolo založenie verejného kresťanského portálu. Tieto dva projekty som zaniesol Matke Slova do Kibeha s prosbou o požehnanie a potrebné milosti. Koncepcia mariánskeho spoločenstva práve povstáva a v jej programe bude propagovanie posolstiev z Kibeha. Chcem slúžiť svojou skúsenosťou obrátenia, premeny, stretnutia s Kristom, ale aj organizačnou i obchodnou skúsenosťou. Chcel by som využiť internet na širokú evanjelizáciu, pozvať iných do Cirkvi a prostredníctvom internetu ohlasovať posolstvá Panny Márie. Verím, že s odovzdanosťou Márii sa mi podarí rozvinúť internetovú stránku Svätyňa v Kibehu, aby sa správy odtiaľ dostávali k nám rýchlejšie, aby bol stály kontakt medzi svätyňou, jeho rektorom pátrom Zbigniewom Pawlovskim SAC a veriacimi z celého sveta, ku ktorým sa má dostať posolstvo z Kibeha. Myslím si, že vytvorenie takejto stránky je neskutočne dôležité pre ohlasovanie posolstva celému svetu a pri budovaní mariánskeho spoločenstva okolo Panny Márie, Matky Slova z Kibeha.

Mnohí z našich čitateľov podporujú svojou modlitbou i obetou pallotínskych misionárov pracujúcich v Rwande a sú zapojení do diela Adopcia srdca. Mnohí podporujú svätyňu v Kibehu. Máte pre nich nejaký odkaz?
Veľmi sa teším z toho, že toľko čitateľov je zaangažovaných do pallotínskych diel… Pamätajte aj na posolstvá Panny Márie z Kibeha, rozjímajte nad nimi a šírte ich! Odporúčam nádhernú knihu o posolstvách z Kibeha od pátra Andreja Jakackého SAC pod názvom „Kibeho. Prečo plačeš, Mária?“ Pozývam k častej návšteve internetovej stránky Svätyňa Bolestnej Panny Márie v Kibehu. Želám všetkým mnoho milosti a požehnania skrze Najsvätejšie Srdce Panny Márie. Milujme našu Cirkev, milujme Ježiša. Milujme Pannu Máriu, Matku Slova z Kibeha, a choďme za jej hlasom. IMANA IBAHE UMUGISHA! – Nech vás Pán požehná!