„Matka Slova”

modlitba za svet


Výzva na obrátenie
Niekoľko rokov pred genocídou zaznela v Rwande počas zjavení v Kibehu naliehavá výzva Panny Márie na pokánie. Mária so slzami v očiach vyzývala na obrátenie. Bola smutná. Ukazovala mladým vizionárkam nebezpečenstvá blížiacej sa vojny. To, pred čím Mária varovala, sa splnilo v roku 1994, keď v priebehu pár mesiacov prišlo v Rwande o život okolo milióna ľudí.

Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia bolo Kibeho neveľkým provinčným mestom. Nedostatok príjazdových ciest, mestskej infraštruktúry a chudoba miestneho obyvateľstva charakteristická pre túto oblasť neodlišovali mesto od iných podobných afrických osád. Dnes je Kibeho známe a navštevujú ho mnohí pútnici z celého sveta. Popri Lurdoch a Fatime sa nachádza na mape pútnickým miest, kde sa odohrali mariánske zjavenia.

Dejiny zjavení v Kibehu sa začali písať 28. novembra 1981 o 12.35 hod. v cirkevnom gymnáziu, ktoré viedli rehoľné sestry. Keď šestnásťročná študentka Alphonsine Mumurekeová sedela za stolom v školskej jedálni, bola akoby prenesená na iné miesto. Náhle vstala a s vystretými rukami podišla do stredu miestnosti, kde si kľakla a zahľadela sa dohora. V bielom oblaku uvidela tajomnú postavu s rukami zloženými na prsiach. Neopísateľne krásna pani sa predstavila v jazyku kiniarwanda ako „NYINA WA JAMBO – Som Matka Slova“. Zjavenia sa potom systematicky opakovali počas dvoch rokov s účasťou ďalších dvoch žiačok – vizionárok Nathalie Mukamazimpakaovej a Márie Claire Mukangangovej.

Kajajte sa!
Jedným z podstatných posolstiev v Kibehu je výzva na obrátenie. Panna Mária plače nad hriešnym svetom. „Ak sa nebudete kajať a neobrátite sa, padnete do priepasti.“ Nathalie počas zjavenia videla Pannu Máriu, ktorá bola veľmi smutná. Vtedy počula: „Trpím, lebo nerešpektujete Božie prikázania. Trpím pre vaše pokrytectvo, trpím, lebo niet lásky medzi ľuďmi.“ Mária svojím smútkom na tvári vyjadrovala vnútorné utrpenie nad tým, že ľudia ignorujú rady, ktoré im dáva skrze zjavenia. „Toto predlžuje moje utrpenie. Chcem vás zachrániť, aby ste sa nezrútili do priepasti, ale sami sa pred tým bránite.“ Je veľa ľudí, ktorí nekonajú dobro, a tí sa musia zmeniť, aby iní mali pokoj a požehnanie. „Nathalie, dieťa moje, veľmi sa modli, veľmi sa modli, veľmi sa modli, pros za svet, lebo je v zlom stave!“ Keď Mária vyzýva na modlitbu za svet, nestraší ľudí, ale pobáda k zmene, k obráteniu, k postoju lásky. Slová obsiahnuté v posolstve sú jemným pozvaním: „Vráťte sa k Bohu, modlite sa, postite sa a prinášajte obety, konajte pokánie a milujte. (…) Prečo sa navzájom zabíjate?“

Prorocká vízia vojny
Tak Alphonsine, ako aj Mária Claire videli Pannu Máriu so slzami v očiach. Bolo to 15. augusta 1982. Mária plakala. V prorockej vízii ukázala, čoho je schopný človek naplnený podlosťou. Dievčatá videli ľudí, ktorí sa „zabíjali mačetami, hlavy, ktoré padali na zem, tečúcu krv“. Videli ukrutnosť a masaker predpovedanej vojny. Mária volá k pokániu. Vízia vojny je varovaním. Obsah posolstva je záchranou pred zničením. Alphonsine videla predpoveď bratovražednej vojny a spomína: „Skutočne som veľmi trpela, ale ten, ktorý ma stvoril, musí trpieť viac než ja. Trpela som s nebom, lebo ťažko bolo hľadieť na to, čo som videla.“ Ťažko bolo uveriť, že sa to všetko splní. Vizionárky vidia ukrutné vraždy. „Vidím rieku krvi,“ hovorí Alphonsine, „čo to znamená? Stromy sú v ohni, celý kraj horí. Prečo sa tí ľudia navzájom zabíjajú?“ Vizionárka Mária Claire opakuje zhromaždeným: „Očistite svoje srdcia. Boh je jedinou cestou. Ak nenájdete útočisko v ňom, kde sa skryjete, keď sa rozšíri oheň?“

Otec G. Maindron, svedok zjavenia z 15. augusta, spomína, že ľudia vtedy nechápali správanie vizionárok. V Kibehu bol slávnostný a radostný deň. V tento deň totiž okolo dvadsať sestier skladalo rehoľné sľuby za účasti mnohých pútnikov. V atmosfére osláv, radosti a tanca stoja vizionárky pred zástupom zídených zdesené, smutné a celé sa doslova trasú. Ťažko bolo s nimi hovoriť. Opakovali, že videli Božiu Matku, ktorá plakala. Dievčatá videli Máriine slzy. Panna Mária plače. Plače, lebo robí všetko, aby svojím posolstvom varovala ľudí, aby nekráčali k istej katastrofe. Predpovede tragických udalostí hovorili o tom, čo sa stalo potom v roku 1994 počas bratovražednej vojny. Bojovníci ozbrojení mačetami zabíjali, pálili kostoly a nemocnice, kde sa utiekali bezbranní ľudia. Genocída trvajúca tri mesiace si vyžiadala takmer milión ľudských životov.

Bolestné výzvy Panny Márie z Kibeha sú aktuálne aj dnes, najmä vzhľadom na narastajúce násilie v rôznych zákutiach sveta. Podľa vizionárok posolstvo z Kibeha „nie je určené iba jednotlivcovi a netýka sa iba nejakého obdobia, ale je určené všetkým, celému svetu“. Panna Mária poukazovala na to, že svet sa búri proti Bohu, že smeruje k svojmu zničeniu. Prosí ľudí, aby sa vrúcne modlili za svet. V posolstve zjavení rezonuje uistenie, že Mária chce pomôcť ľuďom, je ustarostená o osud sveta. Vyzýva na pokánie a obrátenie. Hovorí Nathalie: „Dieťa, som smutná a trápi ma, že som odovzdala posolstvo a vy ste ho neprijali tak, ako po tom túžim.“