„Matka Slova”

Milosti z neba


ODÍDEM ODTIAĽTO LEPŠIA?
Od tohto roku sa 28. november zapíše do môjho kalendára ako ďalší veľmi dôležitý dátum. Stalo sa tak vďaka môjmu pobytu v Kibeho. Ach, keby bolo možné sláviť slávnosť každoročne tu, na tomto mieste! Ale ktovie, keďže už som v Rwande, tak verím, že sny sa plnia, a teda možno aj toto sa splní?

V tomto roku je tento dátum výnimočný, lebo sa slávi 30. výročie zjavení Matky Božej na rwandskej zemi. Už toľko rokov uplynulo od chvíle, keď Mária vyzývala na modlitbu, obrátenie, lepší život. Zmenilo sa niečo počas tých tridsiatich rokov? Stali sa ľudia lepšími? Aký je svet, ktorý budujú? Tieto a iné otázky ma sprevádzali pri putovaní. A ešte jedna: Vďaka mojej prítomnosti tu, odídem odtiaľto iná, lepšia?

Dážď milostí z neba
Oslavy sa začali už v predchádzajúci deň a pre mnohých pútnikov dokonca ešte o niekoľko dní skôr. Väčšina z nich vynaložila veľké úsilie na to, aby prišli sem – samozrejme, pešo – z odľahlých kútov Rwandy. Prišli tiež pútnici z Burundi, Ugandy, Kene či USA, Poľska a Slovenska. Bielych je možné nájsť v dave veľmi ľahko. Samozrejme, že celý čas sú do mňa zapichnuté oči mladých Afričanov, ktorí akoby sa pozastavili nad tým, či Pán Boh náhodou nezabudol na tú bledú pokožku ešte pridať farbu? Pohľad na zablatených premočených pútnikov nebol, žiaľ, zriedkavosťou, keďže obdobie dažďov sa ukázalo ako výnimočne intenzívne. Hodiny, ktoré predchádzali oslavám, boli plné búrok a lejakov. Keď je na neveľkom území, ktoré prináleží k svätyni, prítomných asi 40-tisíc ľudí, neexistuje miesto, kde by sa dalo pred dažďom schovať. Ale, čo je zvláštne, rektor svätyne páter Zbigniew Pawłowski SAC hovoril, že samotní pútnici prijímali zrážky ako dážď milostí z neba. Takéto prijímanie ťažkostí charakterizuje osoby, ktoré sem prichádzajú s vierou, ktoré vidia hlboký zmysel v tom, keď ich postretne nešťastie.

Podmanivou chvíľou bdenia, ktoré predchádzalo slávnosti, bola procesia so sochou Matky Božej. Niesli ju na ramenách, v úplnej tme, ktorú neskôr rozjasnili plamienky sviečok v rukách pútnikov. A čo bolo zaujímavé, bola to jedna z mála chvíľ, keď nepršalo. Akoby Matka Božia na chvíľu prikryla Kibeho svojím plášťom. Po procesii nasledovalo modlitebné bdenie s ružencovými zamysleniami, korunované fantastickým koncertom Mihiga Kizita (hoci slovo „koncert“ nie je úplne výstižné, lebo to bola skôr krásna hudobná reflexia nad Božím slovom).

Africká liturgia
Druhým momentom bez dažďa bola slávnostná svätá omša v deň výročia. Svätú omšu koncelebrovalo 80 kňazov pod vedením dvoch miestnych biskupov. Prítomný bol aj výnimočný hosť – Daniel Ange. Deti nosili dáždniky počas svätého prijímania, čo uľahčovalo pútnikom dostať sa ku kňazom. Pravdaže nemôžem zabudnúť na zbor – čím by bola africká liturgia bez spevu, bez pekných gest velebiacich Boha? Pekní boli aj samotní veriaci, pútnici s radostnými tvárami v afrických pestrofarebných šatách. Podobne ich bolo možné obdivovať počas procesií s darmi. Prinášali, tak ako sa na Afriku patrí, praktické predmety, predovšetkým zeleninu a ovocie, ale našli sa aj… náradia na upratovanie.

Je tu ešte jeden, ako som tu spozorovala, veľmi dôležitý moment v africkej liturgii. Pokropenie svätenou vodou. Jednoducho poviem, že mi takmer oči vypadli z jamiek, keď som ju uvidela na začiatku svätej omše v šiestich vedrách. Na koniec pobožnosti spadla na naše hlavy ako ďalší dážď milostí.

Štyri hodiny trvala oslava pekného, možno povedať, jubilea Matky Božej. Domáci biskup privítal aj pútnikov zo Slovenska v miestnom jazyku. Napriek tomu že, „Pán Ježiš zásadne hovoril v jazyku kinyarwanda“ (čítania aj homília boli tlmočené do angličtiny a francúzštiny), čas stretnutia s ním a jeho Matkou ubehol nesmierne rýchlo. Rwandská liturgia má v sebe čosi očarujúce. Gestá, pohľady do očí, výrazy tváre tešia osoby, ktoré nepoznajú jazyk. Je pre mňa veľkou milosťou, že tu môžem byť, spoločné oslavovanie a – dúfam – aj premenenie môjho srdca!
Agáta Kochanowská