„Matka Slova”

matka slova


„Nyina wa Jambo“ – Som Matka Slova
Silvia Koziaková

Kibeho – miesto prvých mariánskych zjavení na africkom kontinente, ktoré boli uznané Cirkvou v 21. storočí. V jeseni 1981 na juhu Rwandy v mestečku Kibeho v diecéze Gikongoro sa začala Panna Mária zjavovať mladým dievčatám v kolégiu, ktoré viedli rehoľné sestry.

Panna Mária sa zjavila Alphonsine Mumurekeovej, jednej zo žiačok strednej školy, a odovzdala jej posolstvo, ktorému takmer nik nechcel veriť. Dievča preto pri ďalších stretnutiach poprosilo Božiu Matku, aby sa, ak to bude možné, zjavila aj iným žiačkam, čo sa aj stalo. Bola to Natália Mukamazimpakaová a Mária-Claire Mukangangová. Následkom toho počet vizionárok stúpol takmer na tridsať, hovorí páter Zenón Bazan, pallotín pôsobiaci vo Svätyni Panny Márie v Kibehu. Od mája 1982 sa správa o zjaveniach veľmi rýchlo rozšírila. Odvtedy počet osôb, ktoré o sebe tvrdili, že videli Pannu Máriu, neprestával narastať. Kompetentné cirkevné vrchnosti však za autentické uznali videnia iba prvých troch žiačok.

Obsah posolstva
Zjavenia trvali dlho, až do novembra 1989. Vizionárky zhodne tvrdili, že videli ženu tmavej pleti v bielom odeve. Žena, ktorá sa im predstavila ako Matka Slova, hovorila s nimi o každodenných záležitostiach, učila ich modliť sa a spievať náboženské piesne. Panna Mária ich povzbudzovala k modlitbe, pôstu, pokániu a obráteniu. Takisto ich prosila, aby svojím životom dávali svetu dobrý príklad. Videnia obsahovali konkrétne posolstvá. Ako hovorí páter Zenón Bazan: „Mária-Claire Mukangangová dostala príkaz šíriť ruženec k siedmim bolestiam. Poslanie Natálie bolo mimoriadnym spôsobom poznačené utrpením, zato u Alphonsine dôverou k Bohu a Panne Márii. Všetky posolstvá sa nezameriavali iba na Rwandu. Adresované boli celému svetu, občas konkrétnym ľuďom. Keď sa vizionárky pýtali, ako majú danú úlohu splniť, odpoveď znela, že sa preto nemajú trápiť… Panna Mária povedala, že sama sa o všetko postará. A tak to aj bolo.“

Jedno z najtragickejších zjavení sa udialo 15. augusta 1982. Dievčatá videli plakať Pannu Máriu a plakali spolu s ňou. Uzreli totiž rieku krvi, tisícky obetí masových vrážd, otvorenú priepasť a ohnivé more. Panna Mária ich preto prosila, aby svoje modlitby a utrpenia obetovali za to množstvo zla. Kládla veľký dôraz na to, že pre kresťana utrpenie nie je len vynahradením za hriechy sveta, ale aj účasťou na Ježišových utrpeniach za spásu sveta. Prv než by Cirkev zaujala stanovisko k pravdivosti zjavení, bleskovo sa šíriace správy o mariánskych zjaveniach vyvolali u mnohých veľký záujem. Zjavenia sprevádzali obrátenia, prípady uzdravení a intenzívna modlitba zástupov pútnikov.

V máji 1982 ordinár diecézy Butare biskup Jean Baptiste Gahamanyi vytvoril lekársku a teologickú komisiu, ktorých úlohou bolo preskúmať pravdivosť zjavení. Niet pochýb, že pravdivosť mariánskych posolstiev v Kibehu potvrdila vojna medzi kmeňmi v Rwande, ktorá vypukla v roku 1994. Vtedy plynula krvavá rieka, došlo k ukrutnému vraždeniu nevinných, páleniu a ničeniu kostolov. Aj v Kibehu 24. apríla 1994 ozbrojené skupiny zahnali veľkú skupinu ľudí do miestneho kostola. Následné všetkých zavraždili a kostol vypálili. V prvých dňoch masakier bola beštiálnym spôsobom zavraždená aj jedna z vizionárok – Mária-Claire Mukangangová.

Dňa 15. augusta 1988 biskup Jean Baptiste Gahamanyi vydal súhlas na verejné uctievanie Panny Márie z Kibeha. Základný kameň budovanej svätyňu bol položený 28. novembra 1992. J. E. Augustín Misago, nástupca biskupa Gahamanyiho, vydal 29. júna 2001 vyhlásenie potvrdzujúce zjavenia v Kibehu. Na prosbu biskupa Augustína Misaga sa rwandskí pallotíni podujali na novú misiu v Kibehu. Dňa 25. Marca 2003 podpísali s diecézou Gikongoro dohodu o vzájomnej spolupráci a úsilí o to, aby sa Svätaňa Matky Slova stala:
– miestom, z ktorého bude vyžarovať mariánska duchovnosť, v ktorom bije srdce rwandského
národa žijúceho posolstvom Panny Márie;
– miestom modlitby, pútí a novej evanjelizácie, kde zúčastnení budú môcť obnoviť svoje
duchovné i fyzické sily;
– miestom obrátenia, zmierenia a mariánskej úcty, ako aj miestom slávenia cirkevných sviatkov
a slávností.

V nasledujúcom roku v novembri bola vyrobená rezba Panny Márie zhodná s opismi vizionárok. Socha neobsahuje ornamenty a nie je pozlátená. Panna Mária je zobrazená veľmi jednoducho ako Matka všetkých ľudí. Na realizáciu tohto diela bol vyhlásený konkurz. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko osôb. Socha bola vyrezaná z dreva. Vo svojich rukách drží ruženec siedmich bolestí.

Páter Zenón Bazan, pallotín, hovorí: „Trikrát do týždňa slávime ráno svätú omšu. Zo štvrtka na piatok sa koná dvadsaťštyrihodinová adorácia Najsvätejšej sviatosti oltárnej, na ktorej sa zúčastňujú miestni obyvatelia a veriaci, najmä však mládežnícke skupiny združené pri farnosti. Veľké skupiny pútnikov prichádzajú pri príležitosti väčších sviatkov, najčastejšie na sviatky Panny Márie. Pri svätyni vznikla pastoračná rada, ktorá sa okrem iného, venuje pastoračno-pútnickému programu. Chceme, aby jednotlivé stavy – deti, mládež, chorí, umelci – mali stanovený deň púte. Všetko si to vyžaduje čas, najmä však aby bol pri svätyni vybudovaný dom pre pútnikov a vytvorené primerané podmienky. Kibeho sa nachádza v chudobnom regióne, vzdialenom od ciest. Nebola tu voda, elektrina, sú tu ťažkosti s ubytovaním pre pútnikov. Verím a vidím, že svätyňa sa aj napriek ťažkostiam čoraz viac stáva miestom vnútorného stíšenia, premeny, pokoja a zmierenia nielen pre Rwandu, ale aj pre celý dnešný svet. Ak však chceme zdolať nové výzvy, ktoré dnes pred nás stavia Matka Slova a Cirkev v Rwande, potrebná je modlitba, spoločné úsilie a viera, ktoré v plnosti pomôžu zrealizovať posolstvo Bolestnej Panny Márie, volajúcej zo srdca Afriky.