„Matka Slova”

kde bol boh?


Opustil Boh Rwandu?
Martin Jakimowicz

Páter Andrej Jakacký už roky vedecky skúma zjavenia v Kibehu. Novinár Martin Jakimowicz sa zhováral o Kibehu a zjaveniach Panny Márie s pátrom Andrejom, pallotínom pracujúcim v Rwande.

Klasickou otázkou tých, ktorí reagujú na informácie o zabíjaní, vojnách, nehodách, je: „Kde bol Boh?“ Nekládli ste si takúto otázku?
Ukrutnosť genocídy v Rwande bola opisovaná v štýle: „Peklo je vyprázdnené. Všetci diabli sa zišli v Rwande.“ A Boh tam nebol? Opustil ich? Na zemi niet miesta, ktoré by mu nepatrilo. On nikdy neuteká pred zlom. On vždy vstupuje do jeho stredu, aby zvrátil priebeh udalostí vo svete a zachránil človeka, ktorý je autorom tohto zla. Vrcholom Božieho zásahu je vtelenie vyznievajúce najmä v tajomstve kríža. Ako bol Ježiš prítomný na Golgote, keď prijal následok zla – utrpenie a urobil z neho „materiál“ pre vykúpenie, tak bol prítomný aj uprostred tých, ktorí trpeli a zomierali v Rwande. On bol v slzách, v kriku i v zdesení, v ľudských tvárach zdeformovaných bolesťou, v nárekoch obetí prijímajúcich údery mačiet, v tečúcej krvi, v agónii každého z mučených. On zomieral spolu s nimi. Ako hovorila Alphonsine Mumurekeová, on opätovne zomieral v Rwande, ako zomiera v každom človekovi, na ktorom sa pácha neprávosť.

Boh, aby predišiel krvavým nepokojom, poslal na zem svoju Matku. Keď vo Fatime predpovedala, že po prvej svetovej vojne vypukne ďalšia, oveľa krvavejšia, málokto uveril jej slovám…
Neraz sa na zemi nahromadí toľko zla a ničomnosti, že nebo prestáva mlčať a bezprostredne vstupuje do našich dejín, aby ich nasmerovalo na stranu dobra, pokoja, života. Podľa mnohých jedným z prvkov potvrdzujúcich pravdivosť zjavení v Kibehu bolo splnenie Máriiných proroctiev z 15. augusta 1982, ktoré hovorili o veľkom krviprelievaní v krajine. V tradícii Cirkvi však proroctvá takéhoto charakteru musíme chápať ako výstrahu, a nie ako nevyhnutný osud! Môžeme povedať, že ideálne by bolo, keby sa Máriino posolstvo o obrátení adresované konkrétne Rwande úplne prijalo. Nebolo by vojny a zjavenia mohli byť dokonca neuznané (proroctvo sa nesplnilo). Práve vtedy by však dokonale splnili svoju úlohu. Zatiaľ čo tu došlo ku genocíde. Zjavenia boli uznané a týmto spôsobom sa zapisujú do večnosti nášho pozemského života ako neustála výstraha pre budúcnosť, že rwandská tragédia sa môže zopakovať. Panna Mária povedala, že posolstvo je adresované celému svetu. Život ľudí je dnes na mnohých miestach na zemi poznamenaný vojnou – Konžská demokratická republika, Nigéria, Somálsko, Sýria. Opäť si vyžaduje radikálnu odpoveď na posolstvo, smútok a slzy Matky Slova skrze obrátenie.

O Kibehu sa väčšina dozvedela až po tom, čo krajinou tiekla krv. Nedalo sa vyhnúť masakre?
Teologická komisia, ktorá bola pre výskum zjavení v Kibehu vytvorená 14. mája 1982, analyzovala vplyv zjavení na rwandské obyvateľstvo. Výsledky výskumov imponovali z hľadiska počtu obrátení a kvality svedectiev ľudí, ktorí zmenu života spájali bezprostredne so zjaveniami. Bohužiaľ, krajinou po dvanástich rokoch tiekla krv. Nebo však neprehralo. Mária urobila všetko, čo bolo možné, aby sa ľudia mohli obrátiť. Bol to kairos – svätý čas navštívenia, ktorý si vyžadoval okamžité zmeny, obrátenie, posvätenie. No v Kraji tisícich vrchov posolstvo neprijali všetci. To, čo sa udialo, je výsledkom slobody človeka. Možno keby nebolo došlo k takému množstvu obrátení alebo keby nebolo došlo k týmto zjaveniam, vojna by si bola vyžiadala nie jeden, ale niekoľko miliónov obetí a zasiahla by krajiny susediace s Rwandou. Možno by trvala dodnes. Máme predsa skúsenosť zla v podobe komunizmu a fašizmu, ktoré sa oveľa ukrutnejšie zapísali do dejín.

Akým spôsobom Panna Mária predpovedala tieto udalosti?
Vízie z 15. augusta ukázali veľký smútok Panny Márie, jej plač nad hriešnym svetom. Vizionárky videli aj strašné scény – rieky krvi, ľudí, ktorí sa navzájom vraždili, veľké množstvá mŕtvol, horiaci strom, otvorenú priepasť, príšeru, zoťaté hlavy atď. Mária povedala: „Kajajte sa, lebo ak sa nebudete kajať… Túto vetu však nedokončila. Dala prednosť zamlčaniu dôsledkov plynúcich z postoja ľudí, ktorí zostávajú v zatvrdnutosti svojich sŕdc. Musíme si však uvedomiť, že všetky tieto obrazy odhaľujú najmä dočasný rozmer tragédie a poukazujú na zabitých. Sú to mučeníci a určite si zasluhujú nebo. Ale v týchto víziách prebleskuje aj iný problém – problém páchateľov tohto zla, vrahov, zločincov. Aj tu musíme zdôrazniť večný rozmer tejto tragédie, ktorý zaznieval v mystických púťach Alphonsine a Natálie. Videli krajiny, ktoré pripomínali nebo, očistec i peklo. V tej poslednej videli ľudí, ktorí sa búrili proti Bohu. Alphonsine tvrdí, že to bolo „veľmi desivé miesto“. Stretla tam ľudí, ktorí mali veľmi smutné a ponuré tváre. Pozemský život sa pre jednotlivcov už teraz stáva nebom alebo peklom. Smrť utvrdí vybrané „miesto“ vo večnosti. Panna Mária prostredníctvom týchto obrazov pripomína, že zatratenie nie je vylúčené. Spasiteľná Božia vôľa je jeho posledným tajomstvom, ktoré však zachováva dve otvorené možnosti. Tu už všetko závisí od nás.